GreenWay Infrastructure s.r.o., Šustekova 49, 851 04 Bratislava
x

by Miroslav Rojko

Úvodom

Pred dvoma rokmi boli predstavené helektromobily, ktoré dávali zmysel, s dojazdom umožňujúcim viachodinové cestovanie obvyklými rýchlosťami. To bol impulz pre mňa skúsiť tento ďalší krok automobilizmu. Krok to bol úspešný, elektromobily sme po pár mesiacoch začali v rodine používať ako hlavné vozidlá, t.j. spaľovacie auto sa používalo sporadicky, možno raz do mesiaca alebo menej, tak prečo neskúsiť EV aj na dlhšiu cestu. Minulý rok to bolo Chorvátsko na Hyundai Ioniq Electric a cesta prebehla bez nejakých komplikácií, aj keď trasa a cieľ cesty je ešte vždy obmedzený dostupnosťou nabíjania, nie všetky oblasti po ceste a na chorvátskom pobreží sú pokryté. Tiež je potrebné pri dlhšej ceste niekoľkohodinové plánovanie itinerára s prejdením okolo vhodných nabíjacích staníc, zisťovanie možnosti použitia týchto staníc (možnosť spustenia na kartu alebo priamo, dostupné konektory, rýchlosť atď). Pár rokov som sa pohrával s myšlienkou vidieť niekedy Balt (polostrov Hel). Keď GreenWay vybudoval sieť nabíjacích staníc po Poľsku a navyše zverejnil výzvu – súťaž o tom, že kto prejde do Trojmesta, tak má nabíjanie zadarmo, rozhodol som sa, že teraz je ten správny čas. Plánovanie itinerára pri tohtoročnej ceste z veľkej časti odpadlo, nakoľko všetky nabíjačky, ktoré použijem, budú na jednu kartu GreenWay a sú umiestnené pri takých hlavných trasách, akými internetové plánovače naplánujú najrýchlejšiu cestu do cieľa.

1.etapa – cesta do Varšavy

Z Nového Mesta nad Váhom sme vyrazili v stredu ráno okolo pol desiatej. Po krátkej zastávke na nabíjačke Lidl Nová Dubnica na doplnenie baterky do 94% (čo je limit Ioniq-u pre DC nabíjanie) sme pokračovali ďalej po D1 rýchlosťou 120 km/h a následne na Čadcu cez hraničný prechod Skalité po kúskoch rýchlostnej cesty S1 a potom poľskej ceste prvej triedy č.1 na prvú nabíjačku v Poľsku Gemini Park Bielsko Biala, ktorá je umiestnená výhodne pár sto metrov od cesty v nákupnom centre.

Vítala nás stanica Delta s výkonom obmedzeným na 43 kW, čo znamenalo nabíjať menej ako 25 minút do 94%, keďže sme došli s dostatočnou rezervou 45 km dojazdu. Ďalej bola sieť nabíjačiek hustejšia, takže nejakých 5 minút na každom nabíjaní sa dalo ušetriť nabíjaním len do 80%, nakoľko nad 80% auto spomaľuje nabíjanie kvôli ochrane baterky a pri 94% nabíja už len rýchlosťou 18 kW. Ale túto možnosť som využil až cestou naspäť, kedy som vedel, že ma neprekvapí nič nepredvídané (dlhá obchádzka, príliš kopcovitý terén,…). Takže nasledovalo nabíjanie v Čestochovej tiež pri nákupnom centre veľmi blízko cesty

a ďalej v Piotrków Trybunalski podobne. Za touto nabíjačkou som sa oddelil z trasy na Gdansk, nakoľko som mal naplánovanú Varšavu po S8 k nabíjačke tesne pred Varšavou Nadarzyn, ktorá bola tiež hneď vedľa cesty pri pumpe a McDonalde

a následne sme po 680 km o pol siedmej večer a 9 hodinách cesty vrátane nabíjania došli do objednaného apartmánu.

Elektromobilisti by teraz uvítali viacej dát, ale cesta doteraz bola naozaj husto pokrytá nabíjačkami (vzdialenosti od 80 do 140 km, pričom nejaké som aj preskočil), takže nejaké šetrenie energie alebo obmedzovanie sa na rýchlosti nebolo vôbec potrebné. Išiel som rovnako ako každým iným autom, teda vlastne trocha rýchlejšie, lebo najjednoduchšie ako prejsť tieto cesty, bolo prispôsobiť sa poľským vodičom a to už bol potrebný iný prístup, ďaleko nad rámec rýchlostných limitov. Viacej uvediem na záver. Nabíjanie nebolo vôbec obmedzujúce. Každú prestávku sme nejako využili, raz sme sa naobedovali, ďalší krát použili toalety a drobný nákup potravín, pri ďalšej prestávke zjedli nejaké ovocie a boli sme v cieli. Keď si spomeniem na cestu spaľovacím autom, kde sa človek hnal aby prišiel čo najskôr, ledva zastavil na toaletu a všetko jedlo vstrebával počas jazdy, ano, bolo to rýchlejšie cestovanie. Elektromobil nezdržiava, len robí šoférovanie pokojnejším a bezpečnejším. Na činnosti, ktoré za volant nepatria, je čas počas krátkych 20 až 30 minútových prestávok na nabíjanie, pričom sa človek natiahne, prejde a je zasa fit na dve hodinky cesty a únava po pol dni presedenom v kuse za volantom odpadá. Vôbec som sa necítil unavený jazdou, teda okrem zvýšenej pozornosti ako na domácich cestách.

2. etapa – presun z Varšavy do Gdanska

Po večernej prechádzke historickým centrom Varšavy (od šiestej večer sú všetky platené zóny bez poplatkov a dá sa prísť a zaparkovať hocikde) a rannou niekoľkohodinovou prehliadkou najznámejších miest

a budov z auta nasledovala trasa do Gdanska. Večer pri pozretí mapy som zistil, že vzdialenosť od nabíjačky na konci Varšavy – Lomianka do najbližšej v Ostrode je až 192 km a z toho viac ako polovica po rýchlostnej ceste, takže prvýkrát to bola trocha výzva a som začal premýšlať, že musím obmedziť rýchlosť. V Lomiankach som nabil nielen DC do 94% ale obetoval som aj 18 minút a doplnil do 100% pomalým AC nabíjaním a vydal sa na cestu.

Po pár kilometroch sa rýchlostná cesta zmenila na normálnu cestu 1. triedy, kde sa išlo 100 km/h a 99% áut aj tak išlo, nebolo treba obiehať a druhá polovica bola S7-ka s rýchlostným limitom 120 km/h, ktorý som dodržoval a na moje milé prekvapenie to stačilo na to, aby som bez obmedzovania so všetkým komfortom a rýchlosťami na povolenom limite túto vzdialenosť zdolal, pričom mi v baterke ostalo 11% na nejakých 23 km, teda celkovo za týchto podmienok dojazd auta 218 km a priemerná spotreba 12,5 kWh/100 km.

V Ostrode bola najpomalšia nabíjačka Delta, akú som za celú dobu videl, s obmedzeným výkonom 36 kW, škoda týchto obmedzení a tiež miesta, vedľa nej už len malý supermarket bez nejakého zázemia a je aj niekoľko kilometrov od cesty S7. Po nákupe potravín sme ešte 10 minút čakali na nabíjanie, čo bola zrovna tá pomalšia rýchlosť.

Ďalších 140 km do Gdanska už bolo v pohode poľskými diaľničnými rýchlosťami po S7, ktorá sa na pár miestach opravovala, takže úsek z Varšavy bol jediný, kde bolo treba uvažovať o dojazde, ale ako sa ukázalo, Ioniq to predpísanými rýchlosťami zvládol. Celkovo presun 360 km s dvomi nabíjaniami z jedného apartmánu vo Varšave do druhého v Gdansku trval 6 hodín. Po príchode a vybalení sme sa vo štvrtok večer vydali na večernú prehliadku mesta.

Všetky budovy v historickom centre boli udržiavané, nádherne vysvietené a živé tak ako aj vo Varšave. Ako som zistil z Wikipedie, centrum bolo kompletne po druhej svetovej vojne nanovo postavené presne podľa pôvodných historických budov, nakoľko bolo celé zbombardované. Neskoro večer cestou na apartmán sme sa ešte zastavili na chvíľku na nabíjačke v OC Forum, ktorá je priamo na kraji historického centra, nech nemusíme ráno dlho nabíjať.

Nabíjačka Delta nás prekvapila najväčším výkonom, aký som kedy na GreenWay nabíjačke videl a to 48,5 kW, teda jej chýbalo len 1,5 kW do plného štandardu CCS 1. generácie.

Takto by mali ísť v dnešnej dobe všetky nabíjačky, keď na západe už dávno budujú CCS 2.generácie podporujúce nabíjanie Ioniqu plnou rýchlosťou 66 kW, čo je ďalšia výhoda tohto auta – rýchle nabíjanie bez obmedzovania rýchlosti pri opakovanom nabíjaní. Tam som videl aj jeden nešvár – obsadené boli prvé dve poschodia garáže a ostatné voľné, keďže nabíjačka je až na piatom poschodí parkoviska, aj napriek tomu boli dve miesta obsadené spaľovákom s prívesom a pritom celé poschodie bolo prázdne. Asi nejaká úchylka vodiča naftového Renaulta.

3. etapa – prejazdy okolím Gdanska

V piatok ráno prišiel čas vyraziť ešte ďalej do hlavného cieľa našej cesty a to na poloostrov Hel. Tiež odtiaľ som chcel ešte vidieť najsevernejší bod v Poľsku v Jastriabej Gore a tak podľa máp sme potrebovali dojazd cez 200 km a ešte viac, nakoľko mám vo zvyku aj odbočovať z trasy na zaujímavé miesta. Preto som v driver zóne Greenway, kde je online stav nabíjačiek, našiel poslednú nabíjačku na východe z Gdanska (Black Red White, Odyseusza 1, Gdańsk) a to skrátilo potrebný dojazd na 200 km. Po pol hodine, keď som ešte raz otvoril driver zónu, aby som si opísal adresu nabíjačky, už svietila na šedo s hláškou, že nie je na ňu pripojenie. Uvedomil som si, že doteraz problém s dostupnosťou nebol ale mohol byť. Pri takejto dlhej ceste je 100% pripravenosť nabíjačiek potrebná a výpadok nejakej potrebnej spôsobí nemožnosť pokračovať v jazde. So spomienkou na slovenské GreenWay nabíjačky v zime, kedy pri strate spojenia neakceptovali poľské GreenWay karty, som pre overenie kontaktoval slovenskú hotline GreenWay ako je to teraz. Ubezpečil ma, že už to majú poriešené a v prípade výpadku internetového spojenia nabíjačky akceptujú všetky karty, všetky sú už nahraté priamo v nabíjačkách ale aj tak pre istotu zistí u poľských kolegov. Za 10 minút mi volal ochotný a milý operátor so zlou správou, nabíjačka má plánovanú údržbu a bude nedostupná ale 2 km odtiaľ je iná v Matarnii a že plánovanú údržbu treba pozerať na poľskej stránke. Nakoniec  bola Matarnia 8 km, teda v dvoch smeroch to robilo navyše 16 km. S trochou strachu som nabíjal zasa aj AC do 100%. Na tejto nabíjačke som po príchode, akoby nestačilo, že nefunguje tá ďalej, zbadal Teslu. Po pár skúsenostiach s časmi nabíjania prežratých Tesiel (rozumej s dvojnásobnou spotrebou Ioniq-a) ma vždy rýchle prejde úsmev na tvári z nájdenia nabíjačky na veľkom parkovisku po pomyslení, koľko sa do nej zmestí kWh. Ono je krásne, že Tesláci sa stále chvália tými Superchargermi a ako je to jediná alternatíva rýchleho cestovania, ale nejako na tých z východnej Európy Elon nemyslí a musia sa ponižovať na pomalých obyčajných nabíjačkách.

Ale toto bol iný prípad, poľské značky mala blondína, ktorá ku konci môjho nabíjania prišla k autu bez prívodného kábla, po dlhšom hraní sa s mobilom (asi odomykaní) sa jej podarilo otvoriť, naložila nákup na predné sedadlo a odišla, pričom prehliadla dodatkovú tabuľku pod značkou P, kde je v poľštine jasne napísané, že miesto je vyhradené pre elektromobily len počas nabíjania. Takže druhý nešvár vodičov – vyhradené miesto je vyhradené len pre nabíjanie, nie na parkovanie elektromobilov.

Ioniq zasa prekvapil a pri celodennom cestovaní bez obmedzovania krátke úseky po rýchlostnej S6-ke 120 km/h a potom mimomestkými cestami 100-kou prekvapil takým dojazdom,

že som nepotreboval nabíjať nielen pred príchodom na apartmán, ale ani do ďalšieho cieľa ďalší deň. Vlastne po prejdení 89 km do mesta Hel na najvzdialenejšom cípe polostrova Hel mi auto ukázalo dojazd 162 km,

čo znamenalo celkový dojazd cez 250 km, pričom slnko pálilo a klíma pracovala nepretržite. Tieto výsledky len potvrdzujú mimoriadnu efektivitu tohto auta, ktoré je od uvedenia na trh najefektívnejším elektromobilom a aj s malou baterkou s využiteľnou kapacitou 28 kWh robí „divy“ s dojazdom.

Všetky obavy opadli a vedel som, že môžem pojazdiť kade tade bez nejakých problémov. Po prechádzkach po meste a nádherných plážach s bielym jemným pieskom a dunami ako na Sahare sme sa postupne zastavili v ostatných dedinkách polostrova, porovnávali búrlivejšie severné pláže od otvoreného Baltského mora a pokojné južné pláže.

 

V Jastarnii je okrem nádherného dlhého dreveného móla

aj hotel Bryza, kde by mala byť aj jediná pomalá Typ 2 nabíjačka, aj keď podľa PlugShare chcú za hodinu nabíjania 25 zlotých, čo je naozaj dosť pre jednofázové nabíjanie, takže aj keď som išiel okolo tohto hotela, nenazrel som. Po príjemne strávenom dni sme ešte stihli západ slnka na najsevernejšom mieste v Poľsku – Jastrabej Gore

a po večeri a pár drinkoch skoro pokojná cesta na apartmán, nakoľko Poliakov neodradí ani tma a horšia viditeľnosť od ich jazdného štýlu ale o tom na záver. Celkovo za deň sme prešli 216 km s priemernou spotrebou 10,6 kW/100km a rezervou 38 km, čo znamená celkový dojazd s touto spotrebou 254 km.

Ďalší deň sa nekonala žiadna „dojazdová výzva“, prezerali sme zaujímavé miesta v Trojmeste – napr. najväčší organ v Oliwskej katedrále s nádherným parkom s tématickými časťami viacerých krajín, Krivý dom a najdlhšie mólo v Sopotách, kde rovno pri ňom prebiehala výstava veteránov. Tu sa pristavím, začal som sa cítiť o niečo staršie – ako ten čas letí, keď na veteránskych značkách tam bol aj E30-kový BMW kabriolet, ktorý som v mladosti mal alebo aj iné bežné autá 90-tych rokov.

Nemohla chýbať ani návšteva Westerplatte, miesta kde začala druhá svetová vojna. Odtiaľ ide aj obrovský mnohoposchodový trajekt do Štokholmu a je vidieť pár veľkých prístavných žeriavov na druhej strane zálivu, lebo do prístavu či už nového alebo starého sa civilovi nepodarí dostať ani ho vidieť, ďaleko od mora je vždy oplotený.

4. etapa – cesta domov z Gdanska

V nedeľu ráno nás čakala cesta domov s malou zastávkou na prehliadku historického mesta (podľa cestovateľských príručiek druhého najkrajšieho v Poľsku) a to Toruň ,

kde bola aj prvá nabíjačka z Gdanska po 175 km a celá cesta po diaľnici A1.  Večer som nabil tretíkrát AC až do 100% v OC Forum a optimisticky naladený nevidel problém prejsť túto vzdialenosť 120-kou ako obyčajne, keď šetrím kWh. Aj keď cesta neprekonáva ani nejaký výrazný výškový rozdiel, malé stúpania asi 60 km pred cieľom a nebezpečné priblíženie sa zobrazovaného dojazdu, ktorý bol zrazu len o 8 km väčší ako ostávalo do cieľa, som si povedal, že na hrdinstvo nie je čas, spomalil na 100-ku a počkal na najbližší kamión, ktorých bolo oproti iným dňom pramálo. V závese za ním rýchlosťou 90 až 93 km/h som potom zvýšil rozdiel dojazdu o 20 km a bol pripravený zasa dať rýchlosť do normálu, ale na naliehanie manželky, ktorá mala strach aj za mňa, som to už nechal tak. Mierne stúpania boli neustále, trocha protivetra a dokázalo to zamávať s optimizmom  o dojazde z predchádzajúcich dní. V Toruni som mal nejakých 25 km k dobru, takže ak by som si bol istý, že hneď nájdem nabíjačku, nebudú obchádzky a poznal cestu, že ničím iným neprekvapí, nemusel som až tak spomaľovať, ale prvýkrát bola na mieste opatrnosť. Táto trasa ako jediná obsahovala aj platený úsek diaľnice, asi 20 km od Gdanska bola mýtnica na lístky a pri výjazde z diaľnice zasa mýtnica s operátormi, ktorí umožňovali platiť hotovosť alebo kartou, teda podobný systém ako v Chorvátsku, len trocha lacnejší. Za 150 km po A1 (povolená dialničná rýchlosť v Poľsku je 140 km/h)  mi bolo odpísané z karty po prepočte 6,6 €, čo je dvojnásobok, ako stojí palivo – elektrina pri domácom nabíjaní elektromobilu. Zdržanie v dôsledku pomalšej jazdy kvôli obmedzenému dojazdu bol 20 minút – ako rozdiel skutočného času cesty 1:59 hod. a google mapami vypočítaného podľa povolenej rýchlosti 1:39 hod. Toto bol jediný úsek, inak som mal vždy čas kratší ako vypočítaný, takže zdržanie bolo len nabíjaním, nie pomalou jazdou.

Parkovisko pred nákupným centrom ľudoprázdne, nakoniec podzemné parkovisko bolo zahradené reťazou až za nabíjačkou. Obchodné centrum tiež prázdne, ale kvôli detskému kútiku aspoň otvorené a bolo kde sadnúť, inak obchody pozatvárané. Boli sme tam skoro sami a pritom sviatok Poliaci nemali a aj otváracie hodiny na dverách mali nedeľu ako každý iný deň, zvláštne.

Nabíjanie sme si rozdelili na 15 minút, výlet do centra a po dvoch hodinách návrat a tankovanie len do 80%. Počas nabíjania som si chcel do navigácie Ioniq-a zadať ďalšie nabíjačky, ale bohužiaľ či už driver zóna GreenWay (ktorá neobsahuje GPS súradnice ani sa nedá stlačiť údaj o lokalizácii) alebo aj mapa na hlavnej stránke sú na mobile nepoužiteľné – tak výrazné zgrupovanie aj vzdialených nabíjačiek blízko seba sa dá na veľkom monitore prekúsnuť, ale na malej obrazovke mobilu nepoužiteľné, kedy po rozkliknutí už samostatné nabíjačky nenájdete, sú o niekoľko obrazoviek každá inde a urobiť si prehľad o lokalitách je nemožné. Proste z úcty k poskytovateľovi nabíjačiek nenapíšem, čo som si šomral, len treba povedať, že treba mať pri sebe notebook, ak sa človek chce niečo dozvedieť.

V Toruni premávali centrom turistické taxíky, ktoré boli elektromobilmi. Ideálna komboinácia centra historického mesta bez hlučných spaľovacích vláčikov, ako je to zvykom v našich mestách.

Cestou späť som zvolil iný režim jazdy  – okrem nabíjania len do 80%, kedy je ešte stále plnou rýchlosťou som sa rozhodol pre cestovnú rýchlosť 150 km/h, čo bolo možné, nakoľko stále pokračovali diaľnica A1 a neskôr rýchlostná cesta a dvojprúdová v jednom smere cesta prvej triedy č.1 a doprava bola menej hustá ako v stredu. Ďalší úsek trasy bol zasa s hustou sieťou nabíjačiek, takže nasledovalo  Pikutkowo rovno pri diaľnici, tam som vytiahol notebook a mohol aspoň zistiť súradnice ďalšej pri Lodž, ktorá má troška horšiu vybavenosť – nemá jedinú lavičku pri sebe alebo reštauráciu, takže obed na tráve vedľa parkoviska.

Potom už nasledovali tie, ktoré som poznal z trasy opačným smerom, teda Piotrków Trybunalski a Čestochowa – obe pri centrách kompletne v nedeľu vyľudnených a zatvorených (toalety prírodné a sedenie v tráve namiesto na lavičkách vo vnútri centra) a posledná v Poľsku v Gemini parku v Bielsko Biala, kde síce obchody boli zatvorené, ale pár barov otvorených a teda bolo kde prečkať. Na tejto nabíjačke som stretol aj jediný nabíjajúci elektromobil v celom Poľsku – chvalabohu až po mne. Keď som prichádzal k nabitému autu, nabíjal tam biely Leaf prvej generácie. Okrem tejto nabíjačky, ktorá ide 43 kW, ostatné boli zasa obmedzené len na 36 kW. Ioniq zvláda časté nabíjanie a následnú vysokú rýchlosť bravúrne, bez nejakého znižovania výkonu alebo obmedzovania rýchlosti nabíjania. Len spotreba kWh/100 km nie je pri takejto rýchlosti už ideálna, ale podľa mojich výpočtov je stále časovo výhodnejšie ísť rýchle s vyššou spotrebou a nabíjať viac ako ísť napr. 100 km/h a mať väčší dojazd a nabíjať menej. Tiež bolo pre mňa pohodlnšie tráviť menej času v aute a viac oddychu pri nabíjaní mimo auta a hlavne divokých poľských ciest.

Následne už známa cesta dolu po rýchlostnej ceste po slovenský prechod Skalité, D3-ka a D1-ka a po 170 km prevažne diaľnicou rýchlosťou 120 km/h s rezervou 12% baterky príchod na nabíjačku Lidlu Nová Dubnica. Aj keď displej nabíjačky mimo otváracích hodín svietil, po pripojení kábla vyskočila hláška o blokovaní nabíjačky poskytovateľom, takže pozor aj na ostatných Lidloch, už ich prestalo baviť nechať nás nabíjať aj mimo otváracích hodín.

Po 9 km je nabíjačka ZSE v Trenčíne, ktorá nabila pár percent na bezpečný príchod domov.

Hurá, o desiatej večer sme doma. Po odpočítaní jeden a pol hodiny, ktorú sme venovali prehliadke mesta, sme nakoniec absolvovali 835 km z Gdanska za dvanásť a pol  hodiny. Palubný počítač hovoril o čase 10:19, priemernej rýchlosti 86 km/h a spotrebe 15,5 kWh. Niečo cez dve hodiny boli nabíjania, do pol hodiny zdržaní v dôsledku odbočenia k nabíjačkám a od nich a nakoniec pol hodinku maximálne tvorila strata času v dôsledku pomalšej jazdy (120 a následne 93 namiesto 140 km/h v PL v prvom úseku a 120 u nás na D1 namiesto 130). Keď to zrátam, spaľovákom by som to dal za 9,5 hodiny čistej jazdy, ale určite by som za ten čas potreboval aspoň dve polhodinové prestávky a optimálne mi vychádza rozdiel jazdy spaľovacím a elektromobilom dve hodiny navyše pri desaťhodinovej ceste, teda nejakých 20% času.

Poľské cesty a vodiči

Po prvých kilometroch na poľských cestách som zmenil pohľad na poľských vodičov na našich slovenských cestách. Oni sa u nás nesprávajú divoko, oni sa ešte krotia a sú opatrnejší ako doma. V Poľsku majú diaľnice označené písmenom A, kde je povolená rýchlosť 140 km/h, rýchlostné cesty označené S, kde je 120 km/h ale často znížená na 100 km/h, lebo sú na nich prevýšenia alebo ostrejšie zákruty, že nie je vidieť ďaleko pred seba na zabrzdenie ani v 120-ke a tretím typom sú cesty 1. triedy, ktoré sú často v oboch smeroch dvojprúdové a tam nastáva tá skutočná divočina, na ktorú si musí človek zvyknúť. Povolená rýchlosť na nich je 100 km/h, ale to idú len kamióny v pravom prúde, ktorých je v pracovný deň nekonečno. Väčšina osobných áut ide vľavo a to rýchlosťami o 50 km/h väčšími. Často sú na ceste 70-ky, lebo to vlastne nie je diaľnica a prechody pre chodcov, križovatky, výjazdy do lesíkov, predajcovia ovocia, dokonca aj konský povoz – to všetko tam je a pri rýchlostiach raz takých ako u nás. Vtedy väčšina vodičov spomaľuje na 130 až 100-ku. Hneď za hranicami som musel zmeniť vzdialenosť adaptívneho tempomatu, pričom na Slovensku jazdím na druhom stupni vzdialenosti od vozidla predo mnou a auto stíha spomaľovať pri spomaľovaní dopravy, občas na bratislavských križovatkách dám tretí stupeň. Ale Poľsko je iná liga, tam ani štvrtý posledný stupeň, kedy idete naozaj ďaleko za autom pred Vami, mnohokrát nestačí a auto aj pri prudkom automatickom brzdení nestíha a pípa na signál blížiacej sa zrážky a potreby manuálneho prudkého brzdenia. V ľavom pruhu sa jazdí od nuly do 150 km/h. Je to bezpečnejšie, ako meniť pruhy, nakoľko pri pomalšej jazde je neustále niekto nalepený na zadnom kufri a do pravého pruhu Vás kamióny aj tak málokedy pustia. S premávkou treba splynúť. Maximálne zrýchlenia a brzdenia sú v okolí miest každých pár sto metrov. Ich autá dostávajú zabrať, nečudujem sa, že za tých pár dní som videl nespočet áut na krajnici čakajúcich na odťah v dôsledku poruchy. Vykuchané dymiace výfuky sú pomaly na každom aute, takže väčšina jázd s vnútorným obehom vzduchu. Toľko krízových situácií, ktoré sa dajú zažiť, nezažije na Slovensku človek ani za rok ako tam za pár dní. Nemajú tam plošný zákaz obiehania kamiónov, čo poľskí kamionisti radi zneužívajú. Pri tak veľkej hustote premávky sa vystrkujú, že sa dá ledva zabrzdiť. Osobné autá, ktoré sa náhodou uhnú rýchlejším alebo dodávky, to je to isté. Je tam iný prah toho, čo je neohrozenie alebo neobmedzenie vozidla pri predchádzaní a zaraďovaní sa do iného pruhu. Predstavte si, že idete v kolóne v ľavom prúde 150-kou a máte stále nalepeného niekoho pár metrov na nárazníku. Zrazu si hocikedy vodič v ľavom prúde pred Vami zmyslí odbočiť vľavo – z ľavého prúdu diaľnice cez protismer vlastne kvázi z diaľnice a všetci o život brzdia, ale stihnú to.  Zasa zrýchlenie na maximálku a o pár sto metrov znova odbočovania alebo križovatka alebo prechod s červenou. Často odbočujúci kamión sa zrazu prejde do ľavého pruhu aby s nadišiel alebo mu tam vojde koniec návesu. K tomu prechody pre chodcov, kde by som sa bál vôbec stáť v strede cesty medzi dvoma pruhmi. Na diaľniciach a rýchlostných cestách je to trocha lepšie, je tam menšia hustota premávky. Umiestnenie tých pár stacionárnych radarov každý pozná a aj keď mi ich mapa ukazovala, dajú sa z diaľky rozpoznať – brzdia všetci, aj kamióny a autobusy v pravom pruhu, lebo aj tie idú stále naplno – 50-ka, 70-ka, nič pre nich neplatí. Policajtov v pracovný deň človek nestretne, ale chápem ich, bolo by to zbytočné. Cez kamiónový pruh by nikoho vľavo ani nenamerali ani nezastavili. Tých je vidieť len pri spisovaní nehôd, ktoré som videl cestou tam tri a cestou dole štyri, z toho jednu hromadná, kde do seba narazilo niekoľko kamiónov a osobákov. V nedeľu, kedy asi kamióny majú obmedzenie jazdy, už bolo zopár hliadok vidieť, ale ďaleko pred nimi všetci brzdili, takže som o nich vedel a tiež mali jedného alebo dvoch zákazníkov na riešenie rýchlosti, takže radar bol položený na kapote auta.

Jazda v mestách je tiež osobitná kapitola. Ak chce niekto zmeniť pruh, vyhodenie smerovky znamená že ide, nie že chce ísť. Môžete byť aj na jeho úrovni, ak Poliak vyhodí smerovku, tak ide do Vášho pruhu. On sa nepýta, nečaká, on oznamuje a to nezávisle na tom, či je plná čiara alebo prerušovaná a či vy máte kde uhnúť alebo len rýchlo prudko brzdiť. Na semaforoch sa jazdí podľa dopravnej situácie. Veľakrát sa chodí na červenú. Ja som zastavil, ale keď nie je z vedľajšej cesty so zelenou premávka, proste išli. Na prechodoch to isté.

To boli vodiči, cesty to je iné. Cesty sú kvalitné, povrch až na pár miest bol výborný, výtlky sa opravujú úsekovo. Diaľnice sú maximálne široké, sú dvojprúdové, ale aj v strede nielen na kraji je krajnica v šírke ďalšieho jazdného pruhu a asfalt je excelentný. To isté aj rýchlostné cesty, aj keď tam krajnice už nie sú tak široké. A cesty prvej triedy na hlavných ťahoch dvojprúdové (majú jednociferné číslo), ale aj hustota dopravy v okolí miest je vysoká. Proti cestám nie je čo vytknúť, aj mestá majú dostatok pruhov, päťpruhové križovatky a trojpruhové hlavné ulice sú väčšinovo.

Elektromobily

O elektromobiloch v Poľsku nemám moc čo napísať. Aj keď som si stále všímal okolité autá či už v mestách alebo mimo nich, nespozoroval som okrem dvoch prípadov žiadny. Len tá jedna Tesla obsádzajúca nabíjacie miesto bez nabíjania v Gdansku a potom jeden Leaf na nabíjačke v Bielsko- Biala. Určite tam ešte nejaké sú, veď na PlugShare je vidieť na fotkách pri nabíjačkách poľské značky, ale bude to v minimálnom počte, keďže za päť dní po Poľsku som nespatril ani jeden na ceste. Vo Varšave aj v Gdansku bolo množstvo zeleno bielych taxíkov s nápisom ecoTaxi, ale to boli všetko hybridy. Okrem jedného vo Varšave, kde som z diaľky videl Ioniq, nakoniec zblízka len obyčajný hybrid a nie plugin alebo elektro, to boli kombíkové Toyoty Auris.

Nabíjacia sieť

Nabíjal som výhradne v sieti GreenWay, ostatných nabíjačiek tam je ako šafránu. Nabíjačky boli väčšinou výkonné Delty, asi tretina bola efacec. Nabíjací výkon nebol závislý od značky nabíjačky, ale od ističa, ktorý dokázali pri nabíjačke zabezpečiť, resp. platiť mesačný poplatok a to sa dá aj trochu chápať. Nikde som nenašiel pri príjazde niekoho nabíjať. Nabíjacie výkony sú dosť obmedzené oproti CCS štandardu. Väčšina nabíjačiek je obmedzená na 40 kW (podľa GreenWay stránky 40 kW (nabíjačka na displeji píše niečo cez 43kW), ale našli sa aj také, čo išli len 33 kW (napr. Ostróda) a jedna v Gdansku OC Forum vyčnievala  45 kW výkonom (na displeji príkon 48,5kW).

Na vysvetlenie údajov. Rýchlonabíjacia stanica konvertuje striedavý prúd na jednosmerný, ktorý dokáže auto odovzdať rovno batérii. Táto konverzia so sebou prináša nejaké straty, ktoré sú okolo 8%. Nabíjačky na displeji ukazujú a taktiež  GreenWay účtuje príkon nabíjačky, teda prúdu, ktorý odoberie nabíjačka zo siete a nie ten prúd, ktorý ide už do auta, teda výstupný prúd. Preto stále nie sú nabíjačky tak silné ako sa na mnoho miestach uvádza a teda CCS 50 kW. V štandarde CCS sa vyslovene uvádza „50kW output“, teda výstupný prúd. Straty pri konverzii nie sú tak veľké ako pri domácom nabíjaní. Doma, keď auto nabíjame mobilným konektorom (kábel dodávaný k autu) striedavým prúdom a konverzia prebieha v internej nabíjačke auta pri omnoho menšom výkone, tak strata je dvojnásobná, teda tých 8 % na rýchlonabíjačke nie je tak hrozné. Zatiaľ sa týmto javom, ktorý nie je len prípadom GreenWay ale aj iných poskytovateľov, nikto mediálne nezaoberal a tak to asi nikomu nevadí, ale keď si človek objedná nápoj, tiež mu čašník nedonesie menej, že to ostalo v trubkách.

Okrem jednej, kde bola plánovaná údržba (o čom sa človek jednoducho nedozvie), boli všetky v prevádzke a bez problémov na prvý krát sa spustilo nabíjanie, tiež za celý čas som nezaznamenal ani jedno prerušenie nabíjania, preto spoľahlivosť hodnotím na 100%. Pri niektorých úsekoch by nefunkčnosť nabíjačky spôsobila značné problémy, neviem si predstaviť na tak dlhej ceste niekoľkohodinové nabíjanie mobilným konektorom (káblom dodávaným k autu do domácej zásuvky), ak by sa mi niekoho podarilo uprosiť, aby som sa mohol zapojiť. Ale ako hovorím, táto hrozba, ktorá vždy visí nad elektromobilistami, nebola naplnená a sieť GreenWay v Poľsku bola na 100% spoľahlivá.

Podľa môjho názoru je čo zlepšovať v driver zóne GreenWay webstránky, aby bola použiteľná na mobiloch a to v týchto smeroch:

  1. Ak užívateľ pristupuje z mobilného zariadenia, aby informáciu v okienku o dostupných konektoroch nezobrazovalo tak ako teraz ale radšej otvorilo v novej záložke na samostatnej webovej stránke, lebo s tým si mobilný prehliadač poradí a stránku naformátuje a usporiada v poriadku. Teraz sa nedá ani nájsť čierne tlačítko na zobrazenie adresy.
  2. Pri adrese v driver zóne uvádzať aj GPS súradnice, lebo niektoré parkoviská pri nákupných centrách sú veľmi rozľahlé a nájsť nabíjačku prvý raz je problém. Tiež niektoré adresy nepoznajú ani kvalitné google mapy a adresy ukazujú inde ako je nabíjačka. Viem, že GPS sú pri zozname nabíjačiek na hlavnej stránke, ale túto mapu na mobile je tiež problém posúvať, ešte väčší aby sa z mapy otvorila info o nabíjačke a v listinnom zozname nabíjačiek zasa nie je mapa – to najpodstatnejšie v cudzom štáte, lebo podľa názvov miest (niekedy je adresa pri dialnici ďalej od mesta a má adresu neznámej dediny) nezistím, či mám nabíjačku po trase alebo nie.
  3. Informáciu o plánovaných odstávkach zobrazovať pri nabíjačke v driver zóne. Takáto informácia nie je nikde vidieť, viem že na Slovensku chodí registrovaným mail, ale keďže som cestoval v Poľskej sieti GreenWay, tam túto informáciu nikde na stránke nenájdem (ani poľskej ani slovenskej), taktiež zahraniční cestujúci po Slovensku to nemajú ako zistiť. Kvôli jednej, dvom cestám sa registrovať na zasielanie mailov v cudzom štáte je zbytočné a po väčšinu roka potom aj otravné. Stačilo by mať uvedené pri nabíjačke alebo aspoň v nejakom verejne prístupnom zozname odstávok na web stránke. Teraz to nevidieť ani po prihlásení v driver alebo client zóne.

Tieto malé poznámky sa týkajú zlepšenia užívateľského zážitku, ale nie sú až tak podstatné. Vždy sa dá vytiahnuť notebook a hľadať tak. Sú to maličkosti v porovnaní s tým podstatným a to je možnosť nabíjať po celej ceste po Poľsku v jednou kartou a 100% spoľahlivosť a tam je to bez výhrad. Dokonca aj tie dva dlhšie úseky z Varšavy do Gdanska a z Gdanska po Toruň podľa plánovaných nových nabíjačiek majú byť lepšie pokryté, takže nebude problém absolvovať cestu ani na elektromobiloch s trocha horším dojazdom.

Tiež telefonická hotline pre nabíjačky je dostupná, dá sa na ňu dovolať a milý operátor vždy ochotne poradí a pomôže, o čom som sa presvedčil nielen teraz ale aj v minulosti pri problémoch na slovenských starších DBT nabíjačiek, ktoré idú stále len menej ako 30kWh. Toto je ďalšia pridaná hodnota platených nabíjačiek oproti bezplatným, kde človek nemá kde zavolať pri probléme.

Zhrnutie

Trocha štatistiky na záver.

Celkovo sme za päť dní strávili v aute 33,5 hodiny a prešli 2124 kilometrov priemernou rýchlosťou 68 km/h. Ak odrátam 200 km, ktoré som nabil doma a na zdarma nabíjačke, prvá platená GreenWay bola v Bielsko-Biała, tak som na platenom nabíjaní prešiel 1920 km. Tu je prehľad nabíjaní:

kWh Minuty Čas Miesto Cena Priem.výkon
21,65 33,55 2018-09-12 10:02:36 Gemini Park Bielsko-Biała 9,74 38,72
18,3 26,88 2018-09-12 12:15:39 Auchan Częstochowa 8,24 40,85
14,7 22,38 2018-09-12 14:08:13 CH Echo 6,62 39,41
21,35 33,5 2018-09-12 15:46:37 Ptak Warsaw Expo 9,61 38,24
12,3 21,23 2018-09-13 10:01:40 Galeria Łomianki 5,54 34,76
2,04 28,57 2018-09-13 10:23:32 Galeria Łomianki 0,61 4,28
23,32 42,55 2018-09-13 13:19:03 Intermarche Ostróda 10,49 32,88
19,88 26,85 2018-09-13 19:52:55 Forum Gdańsk 8,95 44,42
5,7 13,52 2018-09-14 08:25:35 Park Handlowy Matarnia 2,57 25,30
1,92 21,95 2018-09-14 08:41:08 Park Handlowy Matarnia 0,57 5,25
3,41 4,73 2018-09-15 18:29:11 Forum Gdańsk 1,53 43,26
5,06 78,6 2018-09-15 18:34:10 Forum Gdańsk 1,52 3,86
18,3 23 2018-09-16 08:06:52 Atrium Copernicus 8,24 47,74
8,9 16,38 2018-09-16 09:29:13 Atrium Copernicus 4,01 32,60
7,9 15,42 2018-09-16 10:41:03 Restauracja Stare Jabłonki 3,56 30,74
13,07 21,67 2018-09-16 11:54:40 Shopin Łódź 5,88 36,19
18,5 22,78 2018-09-16 12:43:37 CH Echo 8,33 48,73
17,1 22,38 2018-09-16 14:05:55 Auchan Częstochowa 7,7 45,84
23,67 39,27 2018-09-16 16:03:32 Gemini Park Bielsko-Biała 10,65 36,17
257,07 515,21 Všetky nabíjania 114,36 29,94
248,05 386,09 Rýchlonabíjania 111,66 38,55

 

Priemerný nabíjací výkon DC rýchlonabíjaní (bez AC nabíjaní) bol 38,55 kW/hod., pričom tam je aj spomaľovanie auta nad 80% SOC, po započítaní tohto spomaľovania by bol okolo 40kW. Takýto výkon je dostatočný na cestovanie rýchlosťou 130 km/h na tomto aute. Pri vyššej rýchlosti sa prejde vzdialenosť rýchlejšie, ale spotrebuje sa viac kWh energie a teda sa bude dlhšie nabíjať a za viac peňazí. Napriek tomu celkový čas cesty (čas jazdy aj nabíjania) bude rovnaký pri vyššej rýchlosti. Tu je porovnanie pre 40kW nabíjanie (pri 50kWh nabíjačkách je optimálna rýchlosť 140 km/h):

rýchlosť spotreba kW/100km dojazd km čas jazdy 100 km v hodinách nabíjanie na 100 km jazdy pri danej rýchlosti čas jazdy s nabíjaním na 100 km
60 8 350 1,67 0,20 1,87
70 9 311 1,43 0,23 1,65
80 10 280 1,25 0,25 1,50
90 11 255 1,11 0,28 1,39
100 12 233 1,00 0,30 1,30
110 13,50 207 0,91 0,34 1,25
120 15 187 0,83 0,38 1,21
130 17 165 0,77 0,43 1,19
140 19 147 0,71 0,48 1,19
150 21 133 0,67 0,53 1,19

 

Celková cena rýchlonabíjania bola 114,36 €, čo vychádza 0,444 € za 1 kWh (sadzba je 0,45€, ale boli tam aj AC nabíjania nižšou sadzbou). Po prerátaní na prejdenú vzdialenosť 1920 km je to 6 centov na 100 km. Priemerná spotreba podľa nabíjaní bola 13,3 kWh / 100 km.

V porovnaní so spaľovacím naftovým autom, konkrétne mojím BMW 318d, ktoré na dlhších trasách takýmito rýchlosťami má spotrebu 5,5 l nafty / 100 km a cene nafty 1,3 € za liter vychádza jazda elektromobilom lacnejšie o 16% ako na porovnateľne veľkom naftovom aute (7,15 centov na 100 km) a drahšie o niekoľko hodín nabíjania. Samozrejme pri domácom nabíjaní je cestovanie oveľa lacnejšie a naopak keď si to prerátam na moje predchádzajúce benzínové auto, je to zasa rozdiel, tak som to dal do ďalšej tabuľky:

      spotreba cena cena na 100 km v € pomer
elektrina Hyundai Ioniq – doma 13,3 kWh 0,12 1,60 1,0
Hyundai Ioniq – GreenWay 13,3 kWh 0,45 5,99 3,8
nafta BMW 318d 5,7 L 1,3 7,41 4,6
benzín Mercedes C200 Kompressor 8,8 L 1,45 12,76 8,0

 

Ak ako základ zoberiem cenu jazdy pri domácom nabíjaní, tak cestovanie na GreenWay rýchlonabíjačkách je 3,8 – krát drahšie, na naftovom aute 4,6 – krát drahšie a na benzínovom aute dokonca 8 – krát drahšie. Zároveň treba dodať, že pri používaní elektromobilu je 80% jázd z domáceho nabíjania, takže občasné drahšie rýchlonabíjanie sa dá uniesť a z celkového hľadiska je prevádzka elektromobilu na tretine nákladov na palivo pri naftovom aute, zároveň pri pohodlnšej jazde bez vibrácii a hluku motora. Takéto výlety sú príjemným spestrením a tiež dôkazom, že sa v dnešnej dobe dá prežiť aj bez spaľovacieho auta, ale podstatná pre väčšinu užívateľov je aj ekonomická stránka elektromobilu – návratnosť vyššej nadobúdacej ceny a to je dosiahnuteľné len úsporami prevažným nabíjaním doma za bežnú cenu elektriny a vysokým ročným nájazdom.

Na druhej strane z hľadiska pocitu z jazdenia je to už iná jasná vec, ten komfort, ticho, bezemisná prevádzka  – žiadny smrad pohybe vonku okolo garáže, vystupovaní a nastupovaní do auta a pokročilé asistenčné systémy aspoň pre mňa nekompromisne prevažujú misku váh pri rozhodovaní len pre elektromobil a o spaľovacie autá sa už vôbec nezaujímam. Tieto smradľavé škatule čím skôr pôjdu na šrotovisko, tým lepšie pre všetkých a aj pre ich majiteľov. Okolo spaľovacích áut je tak obrovský biznis a napojených toľko ľudí, že prechod na elektromobily bude pomalý a postupný a už dlhé roky je neustále spájaný s ovplyvňovaním verejnej mienky proti elektropohonu ale neodvratný. Nikto sa nechce vzdať svojich istých príjmov a svojich vazalov vo forme zákazníkov, ktorý pravidelne potrebujú jeho služby, palivá a mnohonásobne predražené náhradné diely. Ale pre väčšinu vodičov (s výnimkou obchodných cestujúcich s niekoľko stokilometrovými nájazdami denne) to ide inak aj teraz – bez spaľovacieho auta, o tom som za rok a pol, čo tvoria elektromobily u nás v rodine hlavný dopravný prostriedok, presvedčený.